Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna škola a do nej chodili samé šikovné deti. Rozhodli sa ony
spolu so svojimi pani učiteľkami, že do sveta pošlú poslov pohody a dobrej nálady. Hútali a hútali, ako
to urobia. Zavolali si radcov – pani učiteľky.
„ Poraďte nám, hlavy učené! Ako urobíme radosť našim rodičom a starým rodičom v tento
predvianočný čas? Všetci sú v strese a ponáhľajú sa. Vymyslime spolu niečo, čo by ich pobavilo, na
chvíľočku spomalilo, čím by sme sa im odmenili za ich lásku a starostlivosť.“
„ Nuž, to bude veru náročná úloha,“ riekli radcovia
„Mohli by ste im vyrobiť veselé drobnosti, ktoré im budú cely rok pripomínať, akí ste šikovníci,“
navrhol jeden z radcov.
„To veru nie je zlý nápad. Usporiadame tvorivé dielne, kde každý niečo pekné vyrobí a budeme to
predávať na Vianočnej tržnici,“ súhlasili deti.
Radcovia a deti sa radili dlho predlho, až spolu vyhútali, že urobia rodičom radosť aj
vystúpením. Ej, bola tam riadna zábava. Deti recitovali, spievali, tancovali a hrali divadielko. Rodičia
sa zabávali, smiali a nejedna mamička či babička si potajomky utierala slzičku dojatia.
Tak sa zrodila rozprávka o Zimnej fantázii. Ak čakáte na to, ako sa to všetko skončilo, čakáte
márne. Tento príbeh stále pokračuje. Ale nebojte sa, všetko dobre dopadne. Maličkých vianočných
škriatkov, ktorí ožívajú iba cez Vianoce, deti úspešne vypustili do sveta. Odišli spolu s rodičmi a deťmi,
aby im pripomenuli, že nie je dôležité, čo bude pod stromčekom, ale to, s kým budeme sedieť okolo
Príjemné a čarovné Vianoce Vám želá tím radcov a detí zo ZŠ JFR.