Je čas zimy. Čas snehu, chladu a mrazu. Čas, keď z oblohy padajú chumáčiky snehu, ktoré všetko oblečú do bielej pokrývky. Čas, keď sa rieky stanú priehľadné a čisté ako zrkadlá. Čas, keď vo vzduchu štípe mráz, a keď si vychutnávame chumelicu v teple spoza záclony. Príroda sa už dávno uložila a tuho spí. Ale ak máme šťastie, kde - tu uvidíme cupkať aj malé operence, ktoré hrdinsky odolávajú pani Zime a jej závejom.
Osud vtáčikov nie je ľahostajný žiakom našej základnej školy. Desiatky žiakov sami alebo v spolupráci s rodinou sa zapojili do vyhlásenej súťaže a zhotovili kŕmidlá i búdky. Od jednoduchých po zložité. Búdky z dreva, plechu, prírodnín a kartónu vyrobené rôznymi technikami a v rôznych tvaroch - domčekové, vyrezávané aj rozprávkové. Niektoré sú doslova umelecké diela. Vtáčiky určite poteší každá jedna z nich, hlavne nech je počas zimy plná zobu či slnečnice. O pár dní súťaž končí. Zapojiť sa môže každý. Porota bude mať ťažké rozhodovanie.
Aj III. A sa rozhodla pridať ruku k dielu a vyrobiť v škole vtáčie obydlia. Na pomoc si zavolali dospelých.
Tak ako sa patrí, všetkých hostí v triede pekne privítali slovom i piesňami. Vrabec si zatancoval s pani Sovou, spoločne sa zahrali aj na vtáčika z pesničky Padá sniežik, bielučký.
Pani učiteľka, starký Zdeno, ujovia Ivan a Štefan zaujímavo porozprávali o živote, kŕmení vtáčikov i o konštruovaní obydlí pre nich. Milo všetkých prekvapili, pretože si doma vyrobili jednotlivé časti búdiek, ktoré pred zrakmi detí zložili. K dispozícii mali veľkí aj tí menší drevo, kladivá, klince, skrutky, pílu či vŕtačku. Každý sa niečoho chytil. Chlapci a chlapi hlavne kladív, dievčatá a ženy tavných pištolí či štetca. Prv si nik ani nepomyslel, že to bude také zložité. Aj napriek tomu, že sa všetci snažili, stalo sa, že vypadávali latky, alebo búdka sama nie a nie stáť! Malí šikovní majstri však skoro zistili, že pri výrobe, okrem myšlienky, je dôležitý plán, rovnaká dĺžka latiek a veľkosť klincov. V prípade núdze boli dospeláci vždy po ruke, a popri všetkom dohliadali na ich bezpečnosť. Tvorivosti a iniciatíve sa medze nekládli.
A čo bolo na konci? Radosť a krásne kŕmidlá. Poďakovanie patrí všetkým - ujovi Ivkovi, Števkovi, Igorkovi, Zdenkovi, maminke Marike, spoločnosti Rimadrev z Rimavskej Bane, ktorá nám darovala i napílila dosky na ich stavbu, ako aj všetkým rodičom, starým rodičom a priateľom školy, ktorí sa zapojili do tejto akcie.
Teraz dúfame, že školská záhrada nám ožije milou vtáčou návštevou a ich spevom.
