Kde bolo, tam bolo, v jedno mrazivé ráno, v jednom malebnom mestečku, volajme ho Hnúšťa, stretlo sa niekoľko hladošov.
Najväčším hladošom bol hnúšťanský vládca. Volajme ho pán Michal. Radil sa on radil, ako svoj hlad zahnať a páni radcovia mu poradili: „Vyhlás ty súťaž. Kto najlepšiu kapustnicu navarí. Ochutnáš len vyberané polievočky a najlepšiu odmeníš.“
Zapáčila sa táto rada pánovi Michalovi i dal on vyhlásiť po kráľovstve, že sa najlepší kuchár kapustnice hľadá. Chýr sa niesol rýchlo.
Dopočuli sa to i Bambuľkovci a veru i oni nabrali odvahu a predstúpili pred vládcu. Ich stôl sa prehýbal od všakovakých dobrotiek. Hladoši sa mohli občerstviť jednohubkami, sladkými koláčmi alebo pagáčmi. V družine ich bolo päť a na všetko dozerala Kráľovná Bambuľka.
Pravdaže družín, ktoré chceli pánovi ulahodiť bolo oveľa viac. Do tanca hrali krojovaní šuhajkovia, do skoku rocková družina a tak sa veru veselo varilo.
Pán Michal bol už však veľmi hladný a tak si dal z každej polievočky ponaberať. Ochutnával veru, ale nevedel si dať rady, lebo všetky boli znamenité. A tak mu radili ctené dámy – radkyne. I vybrali tých, čo najlepšiu kapustnicu navarili.
Bambuľkovci síce nevyhrali nič, ale ich 25 litrový kotlík sa zjedol prvý a tak odchádzali s dobrým pocitom. Hmm....ale ako to už v rozprávkach býva, všetko sa musí dobre skončiť. A veru aj skončilo. Bambuľkovci si okrem hrejivého pocitu v srdiečkach odniesli aj prvú cenu. Darovali im ju víťazi SDKÚ-DS keď videli, ako bleskovo sa bambuľkovská polievočka prešla.